Význam slova "AMEN" alebo pozdravy od Ba´al-a.


Tri veľké svetové náboženstvá používajú slovo "AMEN" (אמן), na konci svojich modlitieb v pomyselnom význame: hotovo, koniec, staň sa, atď... Takto si to aspoň myslíme a v podstate, to takto prešlo aj do hovorovej reči, kde ho bežne v tomto zmysle používame všetci. Ale je to skutočne tak?

V našich končinách, sa s "AMEN" môžeme stretnúť hlavne v Starom zákone, ktorý je súčasťou Biblie. Keď pátrame po význame tohoto záhadného slova, najčastejšie sa dozvieme, že je to adjektivum, v zmysle: "pravdivé, skutočné". Podľa mňa, je zvláštne končiť modlitbu, čo je vlastne forma rozhovoru, prídavným menom. Nuž neviem, ale nemala by sa rozprava k Bohu, v ktorom ho žiadate o "chlieb každodenný", či inú pomoc, končiť skôr poďakovaním? Ja si myslím, že sa to priam vyžaduje. No, poďme ďalej. Málokto vie, že v pôvodných hebrejských textoch je "AMEN", aj podstatným menom, čo sa teda ešte viac zamotáva alebo sa interpretuje, ako akronym pre súslovie: "El Melech Ne’eman"(אל מלך נאמן), vo význame: "Boh, verný kráľ". Na prvý pohľad celkom pekná veta. Ale..! Slovo "kráľ", je vyslovene nesprávnym prekladom a nemá tam, čo hľadať. Je odvodené od mena franského panovníka Karola Veľkého, ktorý vládol v rokoch 768 - 814 (n.l.), teda oveľa neskôr, po udalostiach opísaných v starom zákone. Namiesto "kráľ", má byť použité slovo "vládca", či "pán". Čiže po oprave, by veta znela: "Boh, verný vládca (pán)". To je tiež celkom pekná, neškodná veta, ale zas ten preklad.... Výraz: "El Melech", sa vykladá jednoducho, skrátene, ako "Boh". No pozor! Výraz "El" (אֵ֣ל), označuje Boha, či božstvo vo všeobecnosti, ale "Melech", je konkrétne pomenovanie prastarého semitského boha. Akronym "AMEN", pre súslovie "El Melech Ne’eman" teda hovorí: "(Boh) Melech, verný vládca (pán)"! Veta zrazu dostala úplne odlišný význam. Pričom, slovo "verný", je možné preložiť aj ako "lojálny". Takto by bolo možné vetu vyložiť aj, ako "Lojálny vládcovi Melechovi". Tak, či onak... Slovo Amen, ako akronym, vyjadruje úctu bohu, Melechovi. V roku 1929, boli v meste Ras Šamra (Sýria) nájdené tabuľky s náboženskými textami, ešte z pred židovského osídlenia, popísané dovtedy neznámym klinovým písmom. Keď ho rozlúštili, našli v ňom reč, veľmi podobnú hebrejčine. Zistilo sa, že Starý zákon obsahuje pasáže, ktoré sa nachádzajú v týchto tabuľkách a pravdepodobne, z nich aj vychádza. Najvyšším božstvom tam bolo "El", ktoré malo syna menom "Ba´al". Melech a Ba´al sú synonymá, označujúce jedného boha. Akého?


Melech, Ba´al a Amon


Melech, Moloch, Molek, Ba´al, sú označenia pre toho istého Boha, uctievaného starovekými kultúrami. Jeho meno, je v preklade niečo, ako "pán", "vládca". Dnes by sme ho voláme "Satan, Belzebub, atď...". Je to boh plodnosti, hýrivosti, márnivosti, nenásytnosti, požierajúci všetko okolo seba. Často, mu boli na oltároch obetované deti. Nemá nikdy dosť, chce stále viac. Nepripomína vám to niečo? Jeho symbolom bol "stĺp plodnosti", takzvaný obelisk, čo je vlastne falus. K tomu sa ešte vrátime. V prenesenom význame je to "Boh hmoty". Mamon! Ba´al starého zákona, bol modlou vyznávačov Amonitov.

A tu, je potrebné skočiť v čase a priestore, do starého Egypta. V Egypte, sa totiž vo veľkom uznávalo "veľké tajomstvo". Jeho meno bolo "AMEN" alebo "AMON", čo nie je nikto iný, ako Melech, či spomínaný Ba´al. Mal mnoho chrámov a kňazov. Tam, bolo zároveň najviac falusov-obeliskov zasvätených "tajomstvu". Dokonca faraoni, boli nazývanými jeho menom. No jeden z nich, sa rozhodol Amonovi, či Amenovi vypovedať službu, čo sa mu nakoniec vypomstilo. Zaplatil nie len životom, ale aj skreslenou povesťou, z hľadiska histórie.

Volal sa, AMENHOTEP IV. Vládol približne v období rokov 1351 – 1334 pred Kr. Všimnite si lepšie jeho meno. Začína písmenami "AMEN". V skutočnosti sú to tri slová, ktoré znamenajú, že: "Amon (Amen), je spokojný". V šiestom roku svojho panovania, si AMENOTHEP IV, dal nové meno, ACHNATON. Tým oficiálne odstavil Amona a zmenil štátne náboženstvo, na vyznávanie SLNKA a prírodných síl. Aton, totiž snamená SLNKO a sám faraon, bol veľkňazom jeho kultu. Tu ma napadá paralela s cisárom Konštantínom I, ktorý vládol rímskej ríši v rokoch 312 - 337 (n.l.). Ten, sa totiž považuje sa oddaného konvertitu na kresťanstvo a jeho "zavádzača", ako štátneho náboženstva, ale to nie je pravda. Celý život bol veľkňazom kultu "SOL INVICTUS", teda nepremožiteľného slnka. Kresťanstvo skôr toleroval a pokrstiť sa dal až na smrteľnej posteli. Aj to by bolo potrebné upraviť na "bol pokrstený", z "dal sa pokrstiť". Lebo to je obrovský rozdiel, pre toho, kto sa už nemôže hýbať, rozprávať a teda ani protestovať. Vráťme sa k Achnatonovi. Ten rozpustil Amonove kňažstvo, zrušil chrámy a dal vybudovať veľkolepé mesto ACHETATON (Atonov obzor), do ktorého preniesol svoje sídlo. Bol nenásilný, neviedol vojny a venoval sa literatúre. To bolo kameňov v oku, vyznávačom AMENA(boha bohov -boha slnka ), ktorý vojnu naopak vyžadoval (presne, ako teraz). V sedemnástom roku svojho panovania bol Achnaton zavraždený, jeho hrobka zneuctená, chrámy zničené. Amonovi kňazi sa vrátili, a s nimi staré rituály. Ale ani to nestačilo. Tvrdili, že jediný syn, ktorý sa mu narodil, bol splodený s vlastnou dcérou. Achnaton mal totiž šesť dcér. Jeho syna poznáme pod menom Tutanchamon, ale pôvodne sa volal Tutanchaton. Podstatný rozdiel, je v koncovke slova. Z Aton-a, sa pod tlakom kňazov, musel proste premenovať na Amon-a. Bol príliš mladý, slabý a stal sa bábkou v ich rukách. Až kým zrazu záhadne nezomrel tak, ako jeho otec. Dodnes sa vedú spory ohľadne jeho matky. To, že ho mal Achnaton s vlastnou sestrou, je už oficiálny nezmysel. Niektorí označujú za jeho matku NEFERTITI (krásna TITI), iní KIJU. Obe, boli manželkami Achnatona. Najpravdepodobnejšie, z toho vychádza asi Kija, Nefertiti bola len jeho pestúnkou, ktorá ho v podstate vychovala. Samotná Nefertiti je dosť záhadnou postavou dejín, pretože do určitého času bola dosť často zobrazovaná na eyptských reliéfoch a zrazu sa stratila. Kam? Niektoré jej deti boli doslova vymazané, akoby nikdy nemali existovať. Po smrti Achnatona, vládol Egyptu vraj, jeho brat Schmenkare, ale nejako si nikto nevedel vysvetliť, odkiaľ sa ten, zrazu zjavil. Dnes už vieme. Nebol to brat, ale jeho žena Nefertiti, ktorá si počas života zmenila meno niekoľko krát. Áno, žena bola zvrchovanou spoluvládkyňou a neskôr samostatnou vládkyňou slávnej a veľkej ríše. To si aj dnes, vie len málokto predstaviť. Smutné je, že Schmenkare, alias Nefertiti, umrel(a), ako inak, násilnou smrťou. AMEN sa vrátil.


Myslíte si, že je to minulosť? Kdeže. Každý, kto hovorí AMEN volá prastarého boha hmoty a uznáva za svojho pána. Jeho symbolom, ako som už spomínal, boli obelisky. Vysoké stĺpy, hranoly, symbolizujúce falus (plodnosť). Egypťania ho volali "TEKHEN", čo znamená preraziť. No, a keďže sa "veriaci" sťahovali a šírili svoju vieru ďalej, obelisky museli ísť za nimi. V Egypte ich ostalo len sedem. Trinásť, je ich v Ríme! Napríklad na námestí sv. Petra vo Vatikáne. Priamo v sídle kresťanskej cirkvi, pred oknom pápeža trčí falus. To je paráda! Žeby to bola náhoda? Žeby nevedeli, čo ten symbol znamená? Nech si každý urobí názor sám. Obelisky sa umiestňujú všade po svete. Či už tie pôvodné, alebo nanovo urobené. Hlavne na významných miestach. 

Paríž: Place de la Concorde (Ramses II. – 19. dynastie 1304 -1237 pred n.l.) 

Londýn: Victoria Embankment (Tuthmosis III. - 1504-1450 pred n.l.)

New York: Central park (Tuthmosis III. - 1504 -1450 pred n.l.) 

Washington: Washingtonský pamätník 

Praha: Pražský hrad 

atď... 

 
(Námestie sv. Petra vo Vatikáne s obeliskom v strede kruhu, ktorý symbolizuje ženstvo.)


Čo dodať na záver? No, hlavne nie AMEN! . Sami hľadajte, skúmajte, overujte, hľadajte pravdu.

A to nie len o význame jedného slova, ale vo všetkom. Lebo všetko je dôležité!

 

Moderné krestanstvo svojou "trojicou"IHS"(isis horus set)  uctievaním slnka (sunday)a po každej modlitbe vyslovojuci slovo amen egyptským náboženstvom!!!!

Projekt "AUTOBUS"

autobus

Copyright © 2018 Seven Roses o.p.s.. All Right Reserve.